Cirkev, vedomá si veľkosti a dôležitosti okamihu svätého prijímania, sa vo svojej dvetisícročnej tradícii usilovala nájsť rituálny výraz, ktorý by čo najdokonalejšie svedčil o jej viere, láske a úcte. Pápež Benedikt XVI. pripomínajúc slová svätého Augustína «nemo autem illam carnem manducat, nisi prius adoraverit; peccemus non adorando“ (Nikto nech neje toto telo, ak ho predtým neadoroval; hrešili by sme, keby sme neadorovali). V duchu tejto tradície je jasné, že zaujímať gestá a postoje tela a ducha, ktoré uľahčujú stíšenie sa, uzobranosť, pokorné prijatie našej biedy pred nekonečnou veľkosťou a svätosťou Toho, ktorý k nám prichádza v eucharistických spôsoboch, je konzistentné a nevyhnutné. Najlepší spôsob, ako vyjadriť náš pocit hlbokej úcty voči eucharistickému Pánovi, je nasledovať príklad Petra, ktorý, ako hovorí evanjelium, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“. (Lk 5, 8).
Návštevou tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookies.
