Taliansky historik a profesor Roberto de Mattei: prináša ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia pútavým spôsobom odhaľuje veci, ktoré boli doposiaľ neznáme. Profesor sa nezoberá len priebehom koncilu, ale skúma aj jeho príčiny, dejinné súvislosti, ktoré ho formovali, ideové pozadie jeho hlavných aktérov a jednotlivých názorových frakcií. Jeho pozornosť sa zamerala aj na dôsledky koncilu, jeho dopad na liturgickú prax Cirkvi, krízu v radoch kňazov i laikov a na celkové reakcie veriacich na túto udalosť.
Kniha vyniká vysokou odbornou erudovanosťou. Jednotlivé kapitoly sú doplnené o rozsiahly poznámkový aparát, s ktorým sa doposiaľ nemali kde slovenský čitatelia zoznámiť. Jedná sa v podstate o prvú syntetickú prácu tohto druhu, s takým rozsahom informácií, pojednávajúcu o tejto udalostia vychádzajúcu na Slovensku. Kniha je doplnená o úvodné slovo trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, v ktorom oceňuje rigorózny charakter tohto diela a odporúča ho.
Turbulentná doba a vysoké očakávania, ktoré boli vznášané vzhľadom ku koncilu, zapríčinili často nekritický obdiv a idealizáciu tak jeho predstaviteľov ako aj celkového priebehu a následkov. Profesor de Mattei prenáša s objektivitou historika túto udalosť zo sveta očakávaní a idealizácie do sveta reality.
Roberto de Mattei ukončil štúdium na Fakulte politických vied Rímskej univerzity v odbore moderná história. Bol víťazom národnej súťaže, ktorá mu umožňovala študovať na škole spojenej s Historickým ústavom v Ríme pre novodobý a moderný vek. Úspešne absolvoval prvé kolo skúšok na pozíciu profesora pre docentskú vedeckú oblasť M-STO / 02 modernej histórie, a stal sa titulárnym predsedom novodobej histórie na Fakulte literatúry na univerzite v Cassine.
Od roku 2005 pracuje ako docent na Európskej univerzite v Ríme, kde je koordinátorom študijného programu historické vedy. Vyučuje moderné dejiny a dejiny kresťanstva.
Je predsedom Nadácie Lepanto a zakladateľom a riaditeľom Kultúrneho centra Lepanto (1986-2006). Riadi časopis „Radici Cristiane“ a tlačovú agentúru „Corrispondenza Romana“ a od roku 2002 do roku 2013 bol riaditeľom medzinárodného časopisu „Nova Historica“.
V rokoch 2003 – 2011 bol viceprezidentom Talianskej národnej rady pre výskum (CNR) zodpovedným za sektor humanitných vied, a v tom istom období pôsobil ako právny poradca talianskej vlády pre medzinárodné záležitosti.
Bol tiež členom správnej rady Talianskeho historického inštitútu pre súčasnú a modernú dobu, správnej rady Talianskeho geografického inštitútu a členom správnej rady. Taktiež bol členom správnej rady Talianskeho historického inštitútu pre novodobý vek a modernú dobu a správnej rady Talianskeho geografického inštitútu, ďalej členom správnej rady garantov Talianskej akadémie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku (2005 – 2011).
Je autorom mnohých kníh, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov a získali pozitívnu medzinárodnú reputáciu.
Kniha vyniká vysokou odbornou erudovanosťou. Jednotlivé kapitoly sú doplnené o rozsiahly poznámkový aparát, s ktorým sa doposiaľ nemali kde slovenský čitatelia zoznámiť. Jedná sa v podstate o prvú syntetickú prácu tohto druhu, s takým rozsahom informácií, pojednávajúcu o tejto udalostia vychádzajúcu na Slovensku. Kniha je doplnená o úvodné slovo trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, v ktorom oceňuje rigorózny charakter tohto diela a odporúča ho.
Turbulentná doba a vysoké očakávania, ktoré boli vznášané vzhľadom ku koncilu, zapríčinili často nekritický obdiv a idealizáciu tak jeho predstaviteľov ako aj celkového priebehu a následkov. Profesor de Mattei prenáša s objektivitou historika túto udalosť zo sveta očakávaní a idealizácie do sveta reality.
Roberto de Mattei ukončil štúdium na Fakulte politických vied Rímskej univerzity v odbore moderná história. Bol víťazom národnej súťaže, ktorá mu umožňovala študovať na škole spojenej s Historickým ústavom v Ríme pre novodobý a moderný vek. Úspešne absolvoval prvé kolo skúšok na pozíciu profesora pre docentskú vedeckú oblasť M-STO / 02 modernej histórie, a stal sa titulárnym predsedom novodobej histórie na Fakulte literatúry na univerzite v Cassine.
Od roku 2005 pracuje ako docent na Európskej univerzite v Ríme, kde je koordinátorom študijného programu historické vedy. Vyučuje moderné dejiny a dejiny kresťanstva.
Je predsedom Nadácie Lepanto a zakladateľom a riaditeľom Kultúrneho centra Lepanto (1986-2006). Riadi časopis „Radici Cristiane“ a tlačovú agentúru „Corrispondenza Romana“ a od roku 2002 do roku 2013 bol riaditeľom medzinárodného časopisu „Nova Historica“.
V rokoch 2003 – 2011 bol viceprezidentom Talianskej národnej rady pre výskum (CNR) zodpovedným za sektor humanitných vied, a v tom istom období pôsobil ako právny poradca talianskej vlády pre medzinárodné záležitosti.
Bol tiež členom správnej rady Talianskeho historického inštitútu pre súčasnú a modernú dobu, správnej rady Talianskeho geografického inštitútu a členom správnej rady. Taktiež bol členom správnej rady Talianskeho historického inštitútu pre novodobý vek a modernú dobu a správnej rady Talianskeho geografického inštitútu, ďalej členom správnej rady garantov Talianskej akadémie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku (2005 – 2011).
Je autorom mnohých kníh, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov a získali pozitívnu medzinárodnú reputáciu.